reklama

Novela o slovenských nemocniciach

Jedného rána som sa vybrala do nemenovanej bratislavskej nemocnice na sonografiu štítnej žľazy. Termín som mala daný na 7:45. Na miesto som dorazila o 7:25. Mala som info, že sonografia sa robí v suteréne, číslo dverí 24.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

 Mierne ma znepokojila tabuľka s nápisom neurologická ambulancia. Po desiatich minútach čakania vyšla von sestrička a oboznámila ma s tým, že tu je číslo dverí 024 a nie 24. Poslala ma do nemocničnej časti, aby som tam našla dvere číslo 24. Dodala, že často si to ľudia mýlia. Napadlo ma, že navrhnem že v tom prípade by možno nebolo od veci vypísať to na dvere, ale nechcela som byť drzá. Vyhľadala som teda suterén v nemocničnej časti. Nepozerám horory, ale dobrý horor podľa mojich predstáv začína podobne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Ocitla som sa na dlhej, tmavej a miestami aj špinavej chodbe. Popisy na dverách sa nedali čítať ak vôbec nejaké boli. Prešla som všetky priľahlé chodbičky ale nikde žiadne USG. Spýtala som sa jednej sestričky, ale ona mi vraj nevedela pomôcť, lebo je ,,len'' na praxi. Nekomentovala som, len som poďakovala za ,,ochotu'', Kráčala som ďalej, minula som patológiu, starý archív, skládku odpadových kontajnerov a zrazu som doslova uvidela svetlo na konci tunela.

 Denné svetlo......a dlhú bielu chodbu kde už nepadala omietka. Potešila som sa. Môj horor sa skončí happy endom. Prešla som až na koniec chodby. Po ceste som stretla jedného pána doktora, už je asi 10 rokov na dôchodku, a tváril sa tak, že som si nenazbierala odvahu sa ho opýtať či mi vie pomôcť. Šla som ďalej a priestory už vyzerali ako v 21. storočí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Potešila som sa, keď som uvidela pani sedieť za sklom a poprosila som ju o pomoc. Ochotne mi vysvetlila že musím ísť naspäť na začiatok tmavej chodby a tam vraj prvé dvere. So slzami v očiach som kráčala naspäť. Boli tam jedny krásne biele, čisté dvere, lenže s nápisom kardiovaskulárne oddelenie a číslo dverí 11. Našťastie sa ma to netýka a zúfalo som sa otočila.

 V tom momente som si všimla sympatickú pani, vyzerala byť takisto stratená ako ja. Spýtala som sa, či úplne náhodou nehľadá USG oddelenie. A hľadala. Už sme dve hľadali. Uvideli sme sestričku kráčať oproti, tak sme poprosili o pomoc. Táto už nebola ,,len'' na praxi a prízvukom podobným môjmu nás poslala k tým krásnym bielym dverám s nápisom kardiovaskulárne oddelenie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Tie dvere totiž skrývali ďalšiu chodbu a na tej chodbe na nás čakal cieľ. Číslo dverí 24 - USG. 8:20. Cítila som sa trápne, že som meškala, ale bola som úprimne vďačná, že sa nevyznám v nemocniciach. V čakárni bolo 19 ľudí, pridali sme sa k nim. Žiadny pohyb, z miestnosti nikto nevychádza ani nevchádza.

 Napadlo ma, že možno by som mala presunúť moje stretnutie o 11:00 na neskoršie. V tom momente nabehol pán doktor, ospravedlnil sa za meškanie a začal ordinovať. Po novom sa lekári ospravedlňujú svojim pacientom. To ma tešilo, nikdy predtým som to nezažila. Raz dva ,,zlikvidoval,, tých 19 ľudí predo mnou a bola som vybavená za tri minúty aj ja. Potom som sa ukľudnila a cestou na parkovisko som sa snažila zabudnúť na zapáchajúcu tmavú chodbu.

Veronika Lépesová

Veronika Lépesová

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pracujem s ľuďmi. Rada pozorujem okolie. Vnímam pozitívne. Verím v dobro. Rada pomáham. Humor nesmie chýbať. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu